1967–68 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (prof. Štefunko)
1968–69 Hochschule für bildende Künste Hamburg (prof. Gustav Seitz)
1969–73 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave (prof. Kostka)
1973–95 sochár vo voľnom povolaní
od 1995 Vysoká škola múzických umení v Bratislave,
Výstavy
1978 Socha Piešťanských parkov •
1989 Socha Piešťanských parkov •
1990 Socha Piešťanských parkov •
2005 Business Centrum Luxor, Bratislava (Rašla, Stankóci) •
2006 Slovenské kultúrne centrum, Viedeň (Rašla) •
2008 Multiples K. Gallery, Bratislava •
Hranice geometrie, Galéria Z, Bratislava •
2009 Plošné miery, Umelecká beseda, Bratislava •
Socha a objekt, Výstavná sieň Univerzitnej knižnice Bratislava •
2010 Hranice geometrie, Dom umenia Bratislava •
3. bienále voľného výtvarného umenia, Dom umenia Bratislava •
Individual Stories, Orange County Center for Contemporary Art, Santa Ana, USA •
Oleg Fintora a Danuta Binderová, Galéria Z, Bratislava •
2011 Oleg Fintora a Milan Rašla, objekty a obrazy, CVTI SR – Chémia a technika v umení •
Současná slovenská geometrie 2, Galérie města Plzně •
2012 konkretisti.sk – hommage á Eduard Antal, Galéria Z, Bratislava •
8 objektov pre Grottu, Grotta – Pálffyho palác, Zámocká, Bratislava •
Geometrická abstrakcia.eu, SOCHA a OBJEKT XVII., Dom umenia Bratislava •
2013 Galéria Statua, Pálffyho palác, Zámocká, Bratislava •
2014 Galéria Statua, Pálffyho palác, Zámocká, Bratislava •
KK-SK Pocta Štefanovi Belohradskému, Galéria Z, Bratislava •
2015 Galéria Statua, Pálffyho palác, Zámocká, Bratislava •
Kedže 70. roky neboli tolerantné voči geometrickej abstrakcii a jej zverejňovanie na výstavách bolo prakticky nulové, nepoznáme súvislo fázy Fintorovho výtvarného vývinu. Jedinou výnimkou je čisto konštruktivistická kompozícia (Veža, lakovaný hliník v. 400 cm), ktorou oboslal v roku 1978 exteriérovú výstavu Socha piešťanských parkov. Sochárov neomylný zmysel pre veľkú geometricky komponovanú formu v priestore, kde plnosť tvaru je redukovaná len na líniu krivky, aktualizuje novosť kompozičných zákonitostí medzi prázdnom a hmotou.
Oba veľkorozmerné exteriérové objekty pre Sochu piešťanských parkov – Odal (1989) a Monogatari (1990) – komponoval Fintora v module kruhu. Vstupovali do prírodného prostredia a vďaka prázdnu, ktoré bolo ich kalkulovanou súčasťou a organizovalo vlastný minipriestor v okolitom makropriestore, sa stali nedeliteľnou súčasťou parkovej prírody.
Hravosť, potenciálna kinetická pohyblivosť kruhu je daná mentálnou skúsenosťou človeka: môže byť kolesom, ktoré sa gúľa po ceste i obručou, ktorú naháňa rozšantené dieťa. Fintorové geometrické priestorové etudy v 90. rokoch aj v prvej dekáde tohto storočia sú monotématický viazané na tvar kruhu. Odstupňovanie kruhových objektov – miniobručí aj "bubnov" so sofistikovane vyplneným kruhom – sa pohybuje v materiálovej škále lesklého kovu – antikora a bieleho, čierneho a číreho plexiskla. Umelec stupňuje účinok geometricky lapidárneho tvaru s optikou kruhovej výseče, naznačenia špirálového zavŕtania ako pomysleného stredu či hojdavého pohybu kruhu. Strojovo neosobná materiálova realizácia, typicky prednes bez stôp individuálneho sochárskeho prstopkladu posúvajú tieto diela do kategórie multiplov – mechanicky opracovateľných malých sérií. Oleg Fintora tento zámer potvrdil aj názvami dvoch po sebe nasledujúcich autorských výstav: Multiples a Multiples II. Perfekcionalizmus materiálového spracovanie, ako aj drobná mierka niektorých objektov ich posúvajú až na hranicu šperkových artefaktov.
Ľuba Belohradská a Eva Trojanová
HRANICE GEOMETRIE
Geometrické a konštruktívne tendencie v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčastnosť
Vydavateľ spoločnosť PETUM, s.r.o. 2009